Gotcha

Častokrát sa zamýšľam nad zmyslom vzťahu. Chémia vyprchá ako bublinky v sódovke, po pár mesiacoch a človek sa preberá do reality.

Ešte počas VŠ som si začal so svojou súčastnou priateľkou, je tomu už pekných pár rokov. Človek sa zamiluje, lusknutím prsta, podotýkam ženy, ktorá si ho potom okolo toho prsta obmotá a je to, má to spečatené, podtrhnuté a podpísané.

Ako správny partner som sa vždy snažil tej mojej doma vyhovieť, nepáčilo sa jej keď som šiel s kamarátmi von, bolo zle keď sa šlo na chatu, na druhú stranu keď chcela niečo ona, nevidel som v ničom problém. Až raz jedného pekného dňa, po 5 rokoch partnerstva som sa prebral do milej reality. Jedného letného dňa pri prechádzke v zoo moje uši počuli známy hlas. No, ale čo sa malo stať sa stalo, otočil som hlavu a uvidel som svoju milovanú, ako ju za prdelku stíska niekto a ten niekto som nebol ja. Ja viem pripadal som si ako maximalny looser, na oplátku som sa z toho snažil vyjsť s čistou hlavou.

Pekne som sa mladému páriku pozdravil a odpochodoval som so vztýčenou hlavou. Po krátkej chvílke som začul dupot za sebou a nemusel som ani otočiť hlavu aby som vedel, kto to za mnou uteká. Moja milá sa prišla ospravedlňovať, že to nie tak ako si myslím. Vraj jej ho bolo ľúto, že je do nej zaláskovaný, tak mu dovolila ho pozvať na obed a potom do zoo (pričom vedela, ze tam budem, pretože som to mal dohodnuté s kamošmi), zrejme jej prišlo ľúto že si nemohol zatiaľ na ňu siahnuť tak mu nastrčila zadoček nech si chytne...Hmno v každom prípade videl som, čo som asi vidiet nemal. Stále som jej však veril, aj keď je to otázne a truth is out there...

Dnes po roku sme stále spolu, ale od tej doby sa vo mne čosi zmenilo. Doľahol na mňa pocit ľahostajnosti voči milej, jej citom a všetkému... Asi už tak ľahko nebudem niekomu posielať svoje city a to ani poštou, pretože tá je takisto nespoľahlivá ako žena (možno nie každá, neviem)....

Ako každý zký zážitok, aj tento bol na niečo dobrý. Nehovor nikdy milej kam ideš a nikdy never vete, že SLONY PRINÁŠAJÚ ŠŤASTIE (stalo sa to v pavilóne slonov), ak je toto šťastie tak potom neviem. A druhá vec, tak ako never cudím psom, never ani ženám...sklamanie niekedy bolí viac a hlavne dlhšie ako kusanec psa, ktorý sa zahojí po pár týždňoch...